Price: 1900,00 €
/ Acrylic & glue on canvas, 200 x 150 cm, painted in 2020
Jan Kostaa’s work could be divided into two strong thematic areas. They are both united by an interest in the figure, a more or less legible reference to physical suffering, and an exploration of the human/masculine need to compete, conquer, and dominate.
One strand is an interest in superior physical performance, competitiveness, the development of human physical abilities, and the aesthetics of movement, which Kostaa materializes in artworks ranging from diary drawings to painting, photography, sculptural objects and soft sculptures, and video, in the complex project Physical Project. The second strand is the themes of the status of the (dominant) man and the (broken) woman in their relationship with each other.
Kostaa occupies the position of the strong male individual, the head of the family, the collector of trophies, be they hunting or social ones. The human male serves as his template, who is in control of most situations of his daily life and alibistically refers to particular traditions or customs or to animalistic laws. His goals are clear, and he gains control by himself, by pressuring his surroundings, physically or psychologically.
In many works, Kostaa focuses his attention explicitly only on the so-called trophies of this male. The woman, as a frequent victim of macho complexes and actions, becomes good only after the elimination of resistance and subsequent resignation. A submissive woman is a good trophy.
Kostaa paints compositions of nude female bodies in a raw, fast-paced style. He uses industrial paints and adhesives that he buys at DIY stores with a predominantly male clientele. He paints quickly, without a live model, from a photographic model in collaboration with his wife. In submissive and resigned positions, Kostaa sees the process of preparatory photography as a catalyst for a private dialogue that helps him to take firmer positions on his subject matter. In the paintings themselves, the artist’s intentions are not always discernible in the foreground. Sometimes the paintings appear downright decorative, as if they were merely depicting a reclining female figure. This dimension of the apparent innocuousness of the situation is also important for the artist. Also, the significant coloring is pleasing in its own way. But the figures are gray, neutral, faceless, ready to be anyone. Wallpaper from the family archive appears as a backdrop for the figures, as a reference to the intimacy of the domestic environment in which scenes unseen from the outside take place.
SK:
Tvorba Jana Kostuu by sa dala rozdeliť do dvoch silných tematických okruhov. Oba ich spája záujem o figúru, viac či menej čitateľný odkaz na fyzické utrpenie, a skúmanie ľudskej / mužskej potreby súťažiť, víťaziť, dobývať a ovládnuť.
Jedným okruhom je záujem o nadpriemerné fyzické výkony, kompetitivita, vývoj ľudských fyzických schopností a estetika pohybu, ktoré Kostaa zhmotňuje v umeleckých dielach od denníkových kresieb, cez maľbu, fotografiu, sochárske objekty a mäkké plastiky až po video, v komplexnom projekte Physical Project. Druhým okruhom sú témy postavenia (dominantného) muža a (zlomenej) ženy v ich vzájomnom vzťahu.
Kostuu zaujíma pozícia silného mužského jedinca, hlavy rodiny, zberateľa trofejí, či už tých loveckých alebo sociálnych. Ako predloha mu slúži ľudský samec, ktorý má väčšinu situácií svojho každodenného diania pod kontrolou a alibisticky sa odvoláva na konkrétne tradície, alebo zvyklosti, prípadne na animálne zákonitosti. Jeho ciele sú jasné a kontrolu si vydobýja sám, tlakom na svoje okolie, fyzickým alebo psychickým.
V mnohých dielach svoju pozornosť Kostaa upriamuje vyslovene len na tzv. trofeje tohto samca. Žena, ako častá obeť mačistických komplexov a konania sa stáva dobrou až po eliminácii odporu a následnej rezignácii. Submisívna žena je dobrá trofej.
Kompozície nahých ženských tiel Kostaa maľuje surovým, rýchlym štýlom. Používa priemyselné farby a lepidlá, ktoré kupuje v kutilských obchodoch s prevažne mužskou klientelou. Maľuje rýchlo, bez živého modelu, podľa fotografickej predlohy v spolupráci s manželkou. Proces prípravného fotografovania v submisívnych a rezignovaných polohách vníma Kostaa ako katalyzátor súkromného dialógu, ktorý mu pomáha v téme zaujať pevnejšie stanoviská. V samotných maľbách nie sú vždy v prvom pláne rozpoznateľné autorove zámery. Niekedy pôsobia maľby priam dekoratívne, akoby iba znázorňovali ležiacu ženskú postavu. Tento rozmer zdanlivej neškodnosti situácie je pre autora tiež dôležitý. Takisto signifikantná farebnosť je svojím spôsobom príjemná. Figúry sú však šedé, neutrálne, bez tváre, pripravené byť kýmkoľvek. Ako pozadie figurálnych výjavov sa objavuje tapeta z rodinného archívu, ako odkaz na intimitu domáceho prostredia, v ktorom sa odohrávajú scény zvonku neviditeľné.
