Michaela Šuranská / Odseknuté vytrhnuté
Michaela Šuranská pochádza z Tekova. Je to vlnitý kraj s miernymi zimami, úrodnými poľami a vinicami, trochu ospalý a odolný voči turizmu, ale srdečný, plný histórie a nevyužitého potenciálu. Nachádza sa tu autorkino obľúbené miesto, jej „srdcová škaredá lokalita“, ako ho sama volá – nemenovaná ale konkrétna záhradkárska oblasť a lokalita niekdajšieho archeologického výskumu.
Výskum na tomto kúsku krajiny podniká Michaela už niekoľko rokov; lokalitu navštevuje v rôznych ročných obdobiach a zbiera materiál – videá a fotografie, ale aj fyzický materiál v podobe odumretých rastlín, koreňov v tvare plastového kvetináča, a ďalších „smetí“.
Archeológia ako téma sa v tvorbe Michaely Šuranskej objavuje už dlhšie, nielen ako exaktná veda so svojimi jasne určenými metódami výskumu, ale ako odbor, ktorý sa často stretáva s mytológiou, rôznosťou interpretácií (niekedy podľa potreby) a stojí na začiatku snahy o definíciu identity, aby pomohla vyrozprávať príbeh.
Autorka v predstavovanej inštalácií využíva nazbieraný materiál; vytrháva už vytrhnuté z kontextu, prenáša do kultúrnej inštitúcie a vytvára akúsi diorámu, inštaláciu podobnú tým múzejným s vypchatými zvieratami. Kúsok krajiny, snažiaci sa o prenos autentickosti prírody do interiérov, v kompozíciách „ako zo života“, a predsa neživý, akoby za sklom. Toto vytrhnutie dáva divákovi čas. Upriamuje jeho pozornosť na malý kúsok zeme, ktorý po storočia formuje ľudská činnosť; na miesto, kde sa stretáva minulosť, prítomnosť a budúcnosť; kadiaľ sa prehnali rôzne obdobia najprv geologickej a potom ľudskej histórie, zoradené a ukryté v horizontálnych vrstvách. Miesto, kde sa dá polemizovať o tom, či krajinu k jej prospechu kultivujeme alebo znásilňujeme. Spoza plota môžu špecificky záhradkárske triky a metódy pôsobiť až smiešne, z druhej strany je však mravčia práca ľudí venujúcich sa do detailu miniatúrnemu kúsku zeme až dojímavá. Tieto ambivalentné pocity sa odrážajú v estetike výstavy – produkty vysokého umenia (maľby na plátnach) sa tu stretávajú s odpadovým materiálom záhradkárskej kolónie a fragmentami živej prírody.
text: Kristína Hermanová
Michaela Šuranská (1993) je vizuálnou umelkyňou. V roku 2023 ukončila doktorandské štúdium na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde absolvovala aj magisterské štúdium. Je umeleckou vedúcou a kurátorkou Rozkvet Gallery v Banskej Bystrici, autorkou site-specific projektu Kláštor Opening. V roku 2022 sa stala finalistkou súťaže Strabag Artaward, v roku 2023 získala 2. miesto v súťaži Maľba roka 2023, Nadácia VÚB banky.
Jej tvorba bola prezentovaná na viacerých samostatných výstavách (2024 Stopy záhonov, prekročené polia | Mestská galéria Rimavská Sobota; 2023 Tektoniká | EQO priestor interaktívnej kultúry | Spišský Hrhov; 2023 Of other traces | praktická časť dizertačnej práce | Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici; 2022 Cenotaph | Koniareň – priestor pre súčasné umenie | Trebišov; 2021 Of previous and Next Spaces | autorská výstava | Nástupište 1-12 | Topoľčany; atď), či na kolektívnych výstavách (2024 Per Flumen / Dunaj – Dunarea Connections | Contemporary Slovak Art | UVT Art Center Gallery | Timișoara | RO; 2024 Multiverzum | skupinová výstava absolventov*iek Katedry maľby akadémie umení v Banskej Bystrici | Považská galéria umenia v Žiline; 2024 In Reverso vol. V: NATURE @ WORK / príroda pri práci | Krajská galéria v Prešove; 2023 Maľba roka 2023 | výstava finalistov súťaže Maľba roka Nadácie banky VÚB | galéria Nedbalka; 2022 Artrooms Moravany 2022 “NULOVÝ BOD” Pocta Moravianskej Venuši” | medzinárodná výstava | Kaštieľ v Moravanoch n. Váhom; 2020 Periférne videnie | Pistoriho palác | Bratislava; atď.)
