COME CLOSER TO SEE THE RADIAL TREE
Artist: Helen Tóth
Curator: Kristina Hermanová
Support: Jan Kostaa
Great Open: 1. October 2024
Helen Tóth is an artist who has been passionately depicting trees for years, treating them like individuals and exploring their personalities. Her works, showcased in an exhibition at A7 Gallery, demonstrate a variety of techniques she employs, including the collection of natural materials like moss, lichens, and branches from her walks in the forest. By bringing these elements into her urban studio, Helen is able to observe and be inspired by them in a focused manner. This approach is evident in her previous exhibitions as well. Through her art, Helen creates new settings and groupings of plant fragments, forming ecosystems that don’t exist in nature. Her reverence for trees and her view of nature as a metaphor for emotions are also reflected in the poetic titles she assigns to her works, often drawing inspiration from songs, films, and other artistic productions.
Helen uses color in her paintings and drawings in an unrealistic and symbolist way. These bring a sense of the supernatural and mysterious to the exhibition, which is in keeping with the aforementioned unnatural combinations of plants.
In the current exhibition, in addition to the aforementioned lines developing motifs from previous work, there is a subconscious need to protect nature. Helen creates new objects based on drawing in a bright Parisian blue, doused in resin. She colors the resin to match the mood of the painting. The latter is magical, almost nostalgic, reminiscent of faded slides. In this way, Helen preserves her original natural environments under a protective layer so that they survive the ages, unchanged by any human intervention.
SK: „Portrétista sa snaží preniknúť do podstaty jednotlivca, a ja sa rovnako snažím pochopiť stromy.“
Helen Tóth
Helen sa už niekoľko rokov veľmi intenzívne až odovzdane venuje zobrazovaniu stromov. Nejde však o tradičnú krajinomaľbu či zátišie; Helen stromy portrétuje; rovnako ako portrétista, si často vyberá len ich časť, umiestňuje ich mimo ich všednodennosti – do zinscenovaného prostredia, objavuje ich osobnosť. Poetické názvy objektov, malieb a kresieb (často inšpirované pesničkami, filmami a inými umeleckými produkciami), ktoré nechýbajú ani v tejto výstave, čiastočne ilustrujú Heleninu úctu voči stromom a jej vnímanie prírody ako metafory celého spektra emócií.
Na výstave v A7 gallery sú prezentované diela, v ktorých sú viditeľné viaceré metódy práce, používané autorkou pri jej tvorbe systematicky a dlhodobo. Jednou z nich je zbieranie prírodnín.
Helen si z prechádzok lesom nosí mach, lišajníky, ihličie, šišky, kôru, vetvičky, konáre, časti stromov. Vzniká tak zbierka zostavená na základe čisto subjektívnych kritérií. Jej prenesením do umelého prostredia mestského ateliéru vzniká možnosť sústredeného pozorovania a inšpirácie. Podobným spôsobom autorka pracovala aj v rámci výstavy Nekonečný strom (Turčianska galéria v Martine, 2021), či vo výstave Hovoriace prsty stromov (DOT. Contemporary Art Gallery, 2017).
Fragmenty prírodnín Helen prenáša do nového prostredia a vytvára nové zoskupenia, neexistujúce ekosystémy. Kombinuje rastliny, ktoré sa v prirodzenom prostredí nestretávajú, jemnými gestami mení ich povahu. Vznikajú tak úplne nové, neobvyklé kombinácie prírodnín, ktoré Helen nazýva florálnymi hybridmi. Na rovnakom princípe bola postavená aj séria objektov Twigs z roku 2022 – išlo o konáre, prinesené z prírody do ateliéru, pomaľované / zmenené rukou autorky a umiestnené naspäť do prírody, avšak na celkom iné ako pôvodné miesto. Konáre zavesené na priehľadných lankách v novom prostredí neprirodzene levitovali vo vzduchu a pôsobili ako zjavenie.
Helen vo svojich maľbách aj kresbách používa farby nerealistickým a symbolistickým spôsobom. Tie vnášajú do výstavy pocit nadprirodzenosti a tajomna, ktorý je v súlade s už spomínanými neprirodzenými kombináciami rastlín.
V aktuálnej výstave je okrem uvedených línií rozvíjajúcich motívy z predchádzajúcej tvorby prítomná podvedomá potreba prírodu chrániť. Helen vytvára nové objekty, ktorých základ je kresba jasnou parížskou modrou, zaliata živicou. Živicu farebne prispôsobuje nálade obrazu. Tá je magická až nostalgická, pripomína vyblednuté diapozitívy. Helen tak konzervuje svoje originálne prírodné prostredia pod ochrannú vrstvu, aby prežili veky a žiadny ľudský zásah ich nezmenil.
