Helen Tóth:
Come closer to see the radiant tree
„Portrétista sa snaží preniknúť do podstaty jednotlivca, a ja sa rovnako snažím pochopiť stromy.“
Helen Tóth
Helen sa už niekoľko rokov veľmi intenzívne až odovzdane venuje zobrazovaniu stromov. Nejde však
o tradičnú krajinomaľbu či zátišie; Helen stromy portrétuje; rovnako ako portrétista, si často vyberá
len ich časť, umiestňuje ich mimo ich všednodennosti – do zinscenovaného prostredia, objavuje ich
osobnosť. Poetické názvy objektov, malieb a kresieb (často inšpirované pesničkami, filmami a inými
umeleckými produkciami), ktoré nechýbajú ani v tejto výstave, čiastočne ilustrujú Helenino úctu voči
stromom a jej vnímanie prírody ako metafory celého spektra emócií.
Na výstave v A7 gallery sú prezentované diela, v ktorých sú viditeľné viaceré metódy práce,
používané autorkou pri jej tvorbe systematicky a dlhodobo. Jednou z nich je zbieranie prírodnín.
Helen si z prechádzok lesom nosí mach, lišajníky, ihličie, šišky, kôru, vetvičky, konáre, časti stromov.
Vzniká tak zbierka zostavená na základe čisto subjektívnych kritérií. Jej prenesením do umelého
prostredia mestského ateliéru vzniká možnosť sústredeného pozorovania a inšpirácie. Podobným
spôsobom autorka pracovala aj v rámci výstavy Nekonečný strom (Turčianska galéria v Martine,
2021), či vo výstave Hovoriace prsty stromov (DOT. Contemporary Art Gallery, 2017).
Fragmenty prírodnín Helen prenáša do nového prostredia a vytvára nové zoskupenia, neexistujúce
ekosystémy. Kombinuje rastliny, ktoré sa v prirodzenom prostredí nestretávajú, jemnými gestami
mení ich povahu. Vznikajú tak úplne nové, neobvyklé kombinácie prírodnín, ktoré Helen nazýva
florálnymi hybridmi. Na rovnakom princípe bola postavená aj séria objektov Twigs z roku 2022 – išlo
o konáre, prinesené z prírody do ateliéru, pomaľované / zmenené rukou autorky a umiestnené
naspäť do prírody, avšak na celkom iné ako pôvodné miesto. Konáre zavesené na priehľadných
lankách v novom prostredí neprirodzene levitovali vo vzduchu a pôsobili ako zjavenie.
Helen vo svojich maľbách aj kresbách používa farby nerealistickým a symbolistickým spôsobom. Tie
vnášajú do výstavy pocit nadprirodzenosti a tajomna, ktorý je v súlade s už spomínanými
neprirodzenými kombináciami rastlín.
V aktuálnej výstave je okrem uvedených línií rozvíjajúcich motívy z predchádzajúcej tvorby prítomná
podvedomá potreba prírodu chrániť. Helen vytvára nové objekty, ktorých základ je kresba jasnou
parížskou modrou, zaliata živicou. Živicu farebne prispôsobuje nálade obrazu. Tá je magická až
nostalgická, pripomína vyblednuté diapozitívy. Helen tak konzervuje svoje originálne prírodné
prostredia pod ochrannú vrstvu, aby prežili veky a žiadny ľudský zásah ich nezmenil.
Text